Martin Kubánka

Veľké sľuby netreba, reálne činy áno

Poslanec nie je len človek, ktorý na zastupiteľstve zdvihne ruku „za“ alebo „proti“. Je to predovšetkým človek, ktorý má žiť so svojou obcou a pre svoju obec. Človek, ktorému záleží na tom, ako sa v nej žije. Poznáte ma ako aktívneho poslanca.

Práca poslanca nie je o politických ambíciách. Je o ochote pomáhať obci a ľuďom, ktorí v nej žijú. Keď vidí vysychajúci záhon, upozorní na to príslušné miesto. Keď zbadá nebezpečne zlomený strom v lesoparku, ohlási ho na úrade. A ak úrad nekoná dostatočne rýchlo, snaží sa podľa svojich možností urobiť všetko pre to, aby sa nebezpečná situácia vyriešila. Záujem o poriadok, estetiku, pohodu a v neposlednom rade bezpečnosť sa predsa nemôže končiť pri vlastnom plote.

Rovnako dôležité je počúvať ľudí. Poslanec nemôže byť všade a nemôže poznať každý problém. Preto je potrebné stretávať sa s obyvateľmi, vypočuť si ich podnety, sťažnosti, ale aj nápady a názory. Práve to by mal poslanec prinášať so sebou na zastupiteľstvo a hľadať riešenia.

Dôležité je aj žiť medzi ľuďmi

Stretávať sa s nimi nielen vtedy, keď treba niečo rozhodnúť, ale aj na podujatiach, pri športe, kultúre či obyčajnom susedskom stretnutí. Práve vtedy sú ľudia uvoľnenejší a otvorenejší a človek lepšie pochopí, čo ich teší, čo ich trápi a čo od svojej obce očakávajú.

Rusovce majú svoje tradície, históriu a charakter. To si treba vážiť a zachovávať. Zároveň však nechcem, aby sme zostali iba pri spomínaní na to, čo bolo. Chcem, aby pribúdali aj nové podujatia a nové možnosti pre život v obci. A to pre všetkých — pre deti, mládež, mladších, starších aj seniorov. Každý z nás bol raz dieťaťom a každý z nás, ak budeme mať šťastie, raz zostarne.

Na toto všetko podľa mňa nie sú potrebné veľké politické ambície a ani financie. Potrebný je zdravý sedliacky rozum, zodpovednosť, úcta k hodnotám a predovšetkým vzťah k miestu, v ktorom žijeme.

Rusovce mám rád

Mám rád ich atmosféru, ich históriu a predovšetkým ľudí, ktorí tu žijú. Práve preto si myslím, že pri rozhodovaní o našej obci by mali byť na prvom mieste Rusovce a Rusovčania — nie záujmy jednotlivcov, politických strán či rôznych záujmových skupín.

Moja stará mama zvykla hovorievať: „Spolky — čertove voľky.“ Možno to poznáte aj vy. Ja si z toho beriem najmä jedno — pri rozhodovaní o Rusovciach by sme si mali zachovať vlastný rozum a vlastnú zodpovednosť.

Práca poslanca totiž nemôže byť sezónna. Nemala by sa začínať niekoľko mesiacov pred voľbami a po voľbách opäť utíchnuť. Poslanec by mal pracovať pre obec počas celého volebného obdobia — aj vtedy, keď sa na to nikto nepozerá a keď z toho nie je fotografia ani článok v novinách. Pre mňa je dôležitejšie všimnúť si zatekajúcu strechu, poškodenú dlažbu, problém v obecnom zariadení alebo vec, ktorá trápi konkrétneho človeka, než čakať na vhodný čas tesne pred voľbami.

Rusovce nepotrebujú veľké sľuby

Potrebujú ľudí, ktorí sa o ne budú zaujímať aj zajtra, aj o rok, aj po voľbách. A preto vám na záver želám šťastnú ruku pri voľbách. Hoci všetci vieme, že niekedy sa až časom ukáže, či bola tá ruka naozaj šťastná.

Rozhodnite sa podľa toho, komu veríte, kto pozná Rusovce a ich ľudí a komu podľa vás na Rusovciach skutočne záleží.